Pálenie a zakazovanie kníh

03.10.2020

Knihy zohrávali v spoločnosti úlohu už odnepamäti, sú kľúčovou časťou mnohých kultúr, náboženstiev, filozofických smerov, vedeckých smerov atď. Veľmi dlhú dobu boli jednou z mála foriem zaznamenávania informácií, čo z nich činilo pre niektorých ľudí veľmi nebezpečné veci, či už kvôli ich morálnym hodnotám, svetonázoru alebo iným veciam. Preto sa mnohé knihy ocitli v nemilosrdných plameňoch, prinajlepšom boli maximálne zakázané.

NIČ NOVÉ, NIČ STARÉ

Pálenie kníh, libricída alebo biblioklazmus sa páchali v rôznych kútoch sveta - od Číny kontrolovanej dynastiou Čchin pred naším letopočtom až po juhoamerické a stredoamerické územie pod kontrolou Mayov a Aztékov počas kolonizácie Ameriky. Tento čin sa považuje za formu kultúrnej genocídy, keďže kniha je nosič informácie a je časťou kultúrneho dedičstva.

Pokiaľ sa nejaký dobyvateľ teda rozhodne podmaniť si kompletne ľud a asimilovať ho do svojej kultúry, je logické, že začne s pálením kníh podrobeného obyvateľstva. A čo také náboženské texty, ktoré odporujú učeniam istej cirkvi alebo náboženskej skupiny? Do plameňov s nimi!

V dobách, kedy neexistovala technológia umožňujúca uskladňovanie informácií mimo fyzického priestoru bola libricída mimoriadne efektným nástrojom ukrutných režimov, aké panovali v Tretej ríši pod Adolfom Hitlerom alebo v Číne počas vlády Maa Ce-tunga. Nielenže symbolizovala odpor voči určitým myšlienkam, ale aj voči špecifickým skupinám ľudí. Takisto sa pálením kníh efektívne ničia záznamy histórie, čím sa dá ľahšie prepísať história pre účely rôznych skupín.

Tento fenomén nie je žiaľ niečo nevídané ani v dnešnej dobe. V Severnej Karolíne (jeden zo štátov USA) sa počas Halloweenu v roku 2009 pokúsila miestna kongregácia evanjelikálnych kresťanov upáliť všetky verzie Biblie okrem Biblie kráľa Jakuba, ktorá je podľa nich jediná nerúhavá a skutočná verzia slova Božieho. Ich pokus bol prekazený značným odporom zo strany mnohých ľudí a tak sa namiesto toho rozhodli knihy nespáliť, ale "iba" roztrhať a hodiť do koša.

Niekoľko rokov predtým prebehlo vo viacerých mestách USA hromadné pálenie kópií Harryho Pottera kresťanskými fundamentalistami pre pozitívne zobrazovanie čarodejníctva a rôzne iné dôvody. V roku 2013 to isté zopakoval poľský katolícky kňaz v Gdaňsku, ktorý mimo iného spálil aj knihy zo série Súmrak od Stephenie Meyerovej, ale tiež veci s podobizňou Hello Kitty.

Omnoho väčšími činmi libricídy z nedávnej doby sú hromadné upaľovania hriešnych a rúhavých kníh v rukách Islamského štátu a iných moslimských extrémistov na Blízkom východe a v Afrike. Asi najzávažnejším takýmto nedávnym incidentom bolo spálenie Národných archívov Bosny a Hercegoviny v roku 2014, kedy bolo plameňmi zničených značné množstvo historických prameňov.

Pálenie kníh však nie je vždy niečo, s čím by autor diela nesúhlasil. Napr. Vergílius zanechal inštrukcie na spálenie svojho eposu Eneida, lebo sa jednalo o nedokončenú a neopravenú verziu. Jeho inštrukcie však boli ignorované a tak sa na svet dostal jeden z najslávnejších eposov vôbec.

Podobné inštrukcie zanechal aj Franz Kafka svojmu priateľovi Maxovi Brodovi, ktorý ich takisto nedodržal. Keby bol natoľko odhodlaný dodržať svoj sľub, tak by sa valná väčšina tvorby Kafku stratila navždy až na zopár poviedok.

Americká poetka Emily Dickinsonová nariadila svojej sestre Lavínii spáliť všetku svoju tvorbu (od listov až po básne). Síce Lavínia spálila väčšinu z nich, rozhodla sa nespáliť 40 zošitov a iných papierov, ktoré obsahovali viac ako 1800 básní.

ZÁKAZY, PREMIESTŇOVANIA A INÉ NEPLECHY

Zakazovanie kníh je ďalšou formou kontroly obsahu kníh a jeho šírenia, aj keď menej "vizuálnou" ako pálenie. Zakazovanie kníh je formou cenzúry, ktorá sa koná pre politické, náboženské, morálne alebo komerčné príčiny. K zakazovaným knihám nepatria len rôzne publikované eseje, biografie alebo manifesty, ale tiež rôzne fiktívne práce ako básne a romány.

Cenzúra obsahu umeleckého diela je niečo, čo praktizuje valná väčšina krajín sveta v rôznych formách a stupňoch. Extrémy ako libricída sú a boli realitou odjakživa sveta, avšak cenzúra má aj jemnejšie formy a nie je vždy tak názorná a "brutálna", ako by sa mohlo zdať. Zakázané knihy môžu byť odstránené z políc rôznych knižníc (hlavne školských), sú aj zákazy na isté knihy v určitých školách alebo sú rovno ich tlač a distribúcia zákonom tvrdo zakázané.

V USA existujú rôzne školské rodičovské organizácie, ktoré môžu posúdiť knihy ako "nevhodné" pre istú vekovú skupinu a môžu takéto knihy nahlásiť. Mnohokrát nežiadajú len odstránenie knižiek z osnov, ale aj celoškolský zákaz na určité tituly. Najbežnejšie dôvody, prečo sú knihy vo svete cenzurované, sú tieto:

- ofenzívny jazyk - knihy s vulgarizmami a obsahujúce rôzne iné ofenzívne slová sa dajú zakázať, príklad zakazovanej knihy pre deti je Dobrodružstvá Huckleberryho Finna od Marka Twaina pre použitie slovka "ni**er"

- vhodnosť vzhľadom k veku - knihy s vyspelejším obsahom takisto padajú ako obete cenzúry, dobrým príkladom je Hľadanie Aljašky od Johna Greena

- sexuálny obsah - mnohí rodičia považujú akúkoľvek formu sexuálnej interakcie za súcu zákazu, lebo sa obávajú, že to v ich deťoch "prebudí chuť a túžbu na sex", ukážkovým príkladom je 50 Odtieňov sivej od E.L. Jamesovej

- náboženské dôvody - titul môže byť cenzurovaný pre svoj vzťah k náboženstvu, sem patrí prevratná kniha O pôvode druhov od Charlesa Darwina, ale aj Biblia a známe Satanské verše od Salmana Rushdieho

- čarodejníctvo - akákoľvek kniha obsahujúca mágiu a čarodejníctvo je podľa niektorých ľudí mimoriadne dobrou obeťou zákazu, najslávnejším príkladom je séria Harry Potter od J.K. Rowlingovej, ktorú mimo iného usvedčili z podporovania satanizmu

- násilie a negativita - takéto knihy sú cenzurované pre pomerne grafické scény a možnosti poškodenia čitateľov, sem spadá napr. kniha How to Make Disposable Silencers (návody na vytvorenie odstrániteľných tlmičov na zbrane), ktorú v Austrálii zakázali pre "podporu kriminality a násilia"

- rasizmus - sem sa dajú zaradiť knihy propagujúce rasizmus alebo podporujúce rasizmus voči istým ľuďom, Dobrodružstvá Huckleberryho Finna a Ako zabiť vtáčika od Harper Leeovej boli cenzurované pre používanie rasistických nadávok

- politický vplyv - stáva sa, keď je kniha považovaná pre nevhodné politické motivácie, toto si vyslúžilo značné množstvo slávnych politických diel ako Mein Kampf, Manifest komunistickej strany od Karla Marxa atď.

- LGBT+ obsah - mnohé LGBT+ knihy padnú za obeť cenzúre na školách pre "homosexuálnu agendu" alebo "gender agendu", radíme sem napr. And Tango Makes Three od Justina Richardsona a Petera Parnella, GLBTQ: A Survival Guide for Queer and Questioning Teens od Kelly Huegelovej a mnohé iné, takéto knihy sú kvôli svojmu obsahu zvyčajne v niektorých amerických knižniciach vyradené na extra policu a je jedno, akého sú žánru alebo pre akú vekovú skupinu sú (takže je možné, že okrem detskej LGBT+ knižky nájdete na polici aj rôzne LGBT+ knihy o sexe)

Nie každé knihy sa však podarí všade zakázať a namiesto toho sa označujú ako "legálne spochybňované". Zoznam takýchto kníh je mimoriadne veľký a je veľmi možné, že ste aspoň jednu z nich čítali alebo o nej viete. Príkladmi sú Pán prsteňov od J.R.R. Tolkiena (nadprirodzené motívy), Sofiina voľba od Williama Styrona, Mŕtve dievča neklame (AKA Thirteen Reasons Why) od Jaya Ashera alebo Príbeh služobníčky od Margaret Atwoodovej.

Keďže je zakazovanie a legálne napádanie kníh v USA stále horúcou témou, tak sa rozhodli organizácie podporujúce slobodu slova zorganizovať v spolupráci s knihovníkmi, učiteľmi a mnohými inými udalosť Banned Books Week (Týždeň zakázaných kníh), kedy sa snažia vyjadriť podporu niektorým zakázaným knihám. Pravidelne takisto zverejňujú zoznam najviac legálne napádaných a zakazovaných kníh na školách alebo v knižniciach.

V roku 2019 boli v prvej desiatke takmer všetky knihy s LGBT+ obsahom, ale aj Príbeh služobníčky a Harry Potter. V minulosti sa LGBT+ obsah nenapádal až tak často a otvorene, ako je tomu teraz a to hlavne preto, že ho nebolo až tak veľa.

Kedysi by ste len márne hľadali LGBT+ knižku pre deti alebo násťročných, takže je logické, že sa s postupom času takéto knihy začnú zakazovať viac a viac preto, lebo ich je čoraz viac. Tohtoročný Banned Books Week prebieha od 27. septembra až do 3. októbra a ľuďom ponúka prečítanie si zakazovaných kníh v knižniciach, online čitateľský klub pre deti a mladších tínedžerov apod.

NAŠE KONČINY

Síce sa u nás zakazovanie kníh nedeje tak verejne a hlasno ako v takých Spojených štátoch, stále sa niektoré knihy ocitnú podľa mnohých ľudí neprávom "pod kosou smrtky". Minulý mesiac zakázal trnavský biskup Ján Orosch vo svojej diecéze knihu Láske sa treba učiť, ktorá je určená pre rodičov, ktorí by chceli začať so svojimi deťmi hovoriť o sexualite komplexne a s citom.

Značné množstvo ľudí vrátane katolíckeho kňaza Ľudovíta Pokojného túto knihu schvaľujú pre mimoriadne dobré vysvetlenie sexuality a lásky aj pre deti, avšak notoricky bigotný biskup Orosch zastával neprekvapivo opačný názor.

V našich končinách boli knihy zakazované zvlášť za socializmu, kedy mnohé slávne diela literatúry považované režimom za škodné až antikomunistické boli rázne zakázané. Sem patria práce ako Zvieracia farma od Georgea Orwella, Ako chutí moc od Ladislava Mňačka, Hry od Václava Havla alebo Černí baroni od Miloslava Švandrlíka.

Knihy boli zakazované snáď vo väčšine kútov sveta už oddávna pre rôzne príčiny. Či už sa nezhodujú s ideologickým smerovaním štátu alebo nábožensko-morálno-kultúrnymi hodnotami istej skupinky ľudí, tieto produkty ľudí a časti drahocenného kultúrneho dedičstva si prešli už mnohým. Je mimoriadne dôležité, aby sa o cenzurovaní obsahu neustále viedla konverzácia medzi ľuďmi a rozličnými inštitúciami.

Niektoré knihy sú zakazované z pomerne zrozumiteľných príčin, niektoré ani nie. Je však dôležité, že sa o tomto probléme bude naďalej diskutovať bez zábran. Iba takto môžeme dosiahnuť v tomto ohľade nejaký konsenzus alebo prísť na kameň úrazu, ktorí nás rozdeľuje.

.